Prievaly

 

Z dostupných materiálov sme sa dozvedeli, že prvotný murovaný kostol bol zasvätený sv. Jurajovi. Tento kostol bol menší než terajší a bol gotického slohu. Podľa tohto pomenovania patróna aj obecná pečať niesla obraz sv. Juraja. Najstarší odtlačok typária obce je nateraz známy na písomnosti z r. 1677. Z údajov cirkevnej vizitácie z r. 1626 a 1632 sa zachovali aj prvé mená prievalských farárov. V roku 1626 Jakub Bakónyi a v roku 1630 Juraj Kolóssy. Od tejto doby poznáme súvislý zoznam prievalských farárov. Farské matriky narodených, sobášených a zomrelých sú zachované od r. 1714 /v št. archíve Bratislava/.

      

Farský kostol sv. Michala archanjela sa začal stavať v roku 1748 súčasne s rozoberaním starého, už čiastočne schátralého kostola. Je to jednoloďová stavba barokového slohu, postavená na mieste starého a ďaleko menšieho kostola. Stavba bola dokončená v r. 1756. Náklady na stavbu znášal zemepán Ladislav Karlóthkoy a jeho manželka Júlia Ottlíková. Kostol má polygonálnu svätyňu  trojbokého záveru, predstavenú vežu, na ľavej strane svätyne je pristavená sakristia, uprostred pravej strany kostolnej lode je k bočnému vchodu pristavená menšia predsieň. Loď kostola je spevnená dvojstupnými opornými piliermi. Veža je zakrytá lomenou ihlancovou strechou. K veži bol v 70-tych rokoch  20. storočia pristavený valcovitý vchod. Na menze hlavného oltára je vypracovaný svätostánok s vyvýšenou kupolkou, završenou krížom. Uprostred oltára je umiestnená maľba patróna kostola sv. Michala archanjela z ll. pol. 19. stor. Po stranách sú valcovité stĺpy ozdobené hlavicami. Vedľa stĺpov sú sochy apoštolov sv. Petra a sv. Pavla. V hornej časti oltára je plastika Najsvätejšej Trojice, nad ňou kríž vyrastajúci z mušle. Vpravo je bočný oltár neskorobarokového slohu sv. kríža. K jeho dnešnej podobe a usporiadaniu prispeli miestni občania z r. 1780, Ján Švec a Ján Krajčirovič. Ďalej je barokový oltár sv. Františka Serafínskeho, ktorý dali zhotoviť v l. pol. 18. stor. členovi bratstva sv. Františka. V r. 1909 ho dal obnoviť miestny občan Lisický s rodinou. Na ľavej strane kostola je neskorobarokový oltár Panny Márie. Oltár sv. Vendelína je z pol. 18. stor. a je rokokový. Drevená krstiteľnica je barokovo-klasistického slohu z čias pred postavením tohto kostola. Kazateľnica je drevená, rokoková z pol. 18. stor. Pri bočnom vchode sú zavesené na stene dve maľby: sv. Ján Nepomucký a sv. Frolián. V zadnej časti kostola sú dva masívne stĺpy nesúce stavaný chór. Organová skriňa s plastikou anjela je roková. Organ je viackrát opravovaný. Ozdobné zábradlie chóru bolo zhotovené v r. 1815. Na zábradlí chóru /zvonku/ je umiestnená tabuľa s dvomi farebnými erbami: Apponyiovsky a Windischgrätzovskí. Po stenách kostola sú umiestnené „štácie“ krížovej cesty. Okolo kostola je neskororenesančný obranný múr, dnes už pomerne znížený. Pri kostolnom múre je umiestnený pranier z konca 18. stor., ktorý pôvodne stál pred známym zájazdnym hostincom.

Viacej testamentov a poručenstiev v minulosti pamätalo na postavenie krížov, božích múk a sôch v obci i chotári:

 - kríž na ceste do Šaštína pri horárni Nadrlenisko dal postaviť Martin Petráš v r. 1748

- kríž na konci obce smerom  do Plav. Petra zanechali poručenstvom v r. 1748 bratia Ján a Martin Ševčovičovci

- sochu sv. Froliána zanechal poručenstvom v r. 1779 Andrej Janíček

- kríž na ceste na Bukovú dala vyhotoviť v r. 1780 Katarína Lukáčová

- sochu Sedembolestnej Panny Márie dal postaviť Martin Holič

- kríž pri cintoríne dal postaviť v r. 1780 Juraj Lisický

- kríž pri Vávrových mlyne dal postaviť v r. 1780 Tomáš Holič

- sochu sv. Jána Nepomuckého dal postaviť v r. 1798 Juraj Gulaček

- prícestná socha sv. Vendelína je z r. 1863

- Kaplnka Sedembolestnej Panny Márie bola postavená za finančného prispenia miestneho farára Juraja Slabigha v r. 1820, kde je menovaný farár aj pochovaný.

         Cintorín bol oddávna okolo kostola, kde zostalo dodnes niekoľko kamenných krížov  z r. 1768 a 1794. Tento cintorín bol zrušený, v r. 1780 bol zriadený nový za obcou.

     Z prievalských farárov boli dvaja aj členmi Slovenského učeného tovarišstva – Bernolákovci. Ignác Medňanský v obci pôsobil v r. 1766-1768 a Juraj Slabich /1798-1847/.

V samotných Prievaloch pracoval niekoľko rokov agitačne krajinský poslanec niekdajšieho uhorského snemu, právnik a veľký podporovateľ Spolku sv. Vojtecha, František Veselovský. Spolok sv. Vojtecha bol založený v r. 1870, bol vítanou ustanovizňou pre svätovojtešských kalendárov. V r. 1930 mal Spolok 82 členov.

Z novodobých kňazov spomeňme Th.Lic. Jozefa Cigánka, ktorý v obci pôsobil v r. 1976 – 1984. Bol osnovateľom a budovateľom novej farskej budovy, za čo mu patrí veľká vďaka.

Od 30.07.1987  do 29.6.1999 na fare pôsobil ThDr. Karol Kolečanský, bývalý rektor Kňazského seminára, šéfredaktor Katolíckych novín, dekan, monsignor a konzultor. Počas jeho pôsobenia bola urobená nová konštrukcia strechy i veže s krytinou a maľby interiéru.


kríž na konci obce smerom  do Plav. Petra

socha sv. Froliána

socha sv. Jána Nepomuckého

socha sv. Vendelína

kriz smer plav. peter

frolian

socha jan nepomucky

kriz bistro vendelinek